Spolok svätého Gorazda (SSG) je vnútrocirkevnou organizáciou Starokatolíckej cirkvi na Slovensku s ekumenickým rozmerom. Sídlom Spolku sv. Gorazda je Nitra. Základným poslaním SSG je výchova a vzdelávanie veriaceho k dospelosti kresťana a občianskej angažovanosti na základoch cyrilometodskej tradície a otvorenosti k súčasným problémom. Najvyšším orgánom spolku je členská schôdza, ktorá sa schádza raz do roka a zvoláva ju Výbor spolku.

Svätý Gorazd (9. – 10. storočie), biskup a prozaik

Gorazd bol žiakom sv.Cyrila a Metoda. O jeho živote sa nám nezachovalo takmer nič. Jediné pramene, z ktorých môžeme čerpať informácie o Gorazdovom živote, sú spisy Život Metoda a Život Klimenta (ktorý sa zvykne nazývať Bulharská legenda). V spise Život Metoda sa píše:"Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôla a vaša láska, ako aj moja." (Život Metoda XVII.) To sú slová, ktorými určil sv. Metod Gorazda za svojho nástupcu. Podľa všetkého mal teda stáť na čele Veľkomoravskej metropoly. Okrem toho z tejto vety vyplýva, že pochádzal z Veľkej Moravy a pravdepodobne bol šľachticom. Je možné, že pochádzal z okolia Nitry. O tom svedčí názov osady pri Močenku - Gorazdov. Tak isto pri obci Galanta máme obec Garažd, ktorej názov vznikol pomaďarčením staroslovienskoho Goražď, čiže Gorazdov, Gorazdovo. Keď budeme vychádzať z predpokladu, že mäkký znak na konci slova v staroslovienskom jazyku vyjadroval privlastňovanie, môžeme dospieť k úvahe, že išlo majetky, ktoré vlastnila Gorazdova rodina. Nevieme kedy a kde prijal kňazské svätenie. Pravdepodobne to bolo počas prvej návštevy Cyrila a Metoda v Ríme. V Živote Konštantína sa píše, že "viacerí boli rukopoložení na kňazov". Nemáme dôvod pochybovať, že Gorazd tam medzi nimi nebol. Rovnako máme neistotu aj o ohľadne biskupskej vysviacky. Mohol byť vysvätený za biskupa pri niektorej neskoršej návšteve Ríma, ale rovnako k tomu mohlo dôjsť aj pri Metodovej návšteve Konštantínopola okolo roku 882. Nie je však vylúčené, že túto vysviacku mohol prijať priamo na území Veľkej Moravy. Jeho pôsobenie na Veľkej Morave však bolo veľmi krátke, pretože pápež Štefan V. poslal v roku 885 na Veľkú Moravu dva listy (jeden Svätoplukovi a druhý svojím legátom), v ktorých čo najprísnejšie zakázal starosloviensku liturgiu a nad tými, ktorí by sa tomu odmietli podriadiť, vyhlásil cirkevnú kliatbu. Gorazdovi bol arcibiskupský úrad odňatý a na jeho miesto bol dosadený nemecký biskup Viching. Ďalšie správy o jeho živote nachádzame v bulharskom spise Život Klimenta. Tam sa dozvedáme, že Metodovi učeníci a medzi nimi aj Gorazd, pápežov príkaz neuposlúchli. V VIII. kapitole sa píše: „A Metodovi učeníci odpovedali prostredníctvom Gorazda a Klimenta: Že Metod je ešte živý, my veľmi dobre vieme od Pána hovoriaceho, že kto v neho verí, bude žiť, aj keby zomrel... V čomže hrešíme, keď máme takého učiteľa, ktorý žije v Bohu, ktorý je duchovne s nami a posilňuje nás proti vám...“. Na príkaz biskupa Vichinga boli pochytaní, niektorí predaní do otroctva a niektorí (medzi nimi Gorazd, Kliment, Naum, Sáva, Angelár) väznení a mučení. Po prepustení väčšina z nich odišla do Bulharska, s určitosťou to môžeme povedať o Klimentovi, Naumovi a Sávovi. Aké boli ďalšie osudy Gorazda, však nevieme. Hypotézy sú rôzne. Niektorí tvrdia, že ostal na Veľkej Morave a stiahol sa z verejného života, prípadne žil ako pustovník. Iní tvrdia, že odišiel do Čiech, Poľska, Chorvátska alebo Bulharska. Jedna verzia však tvrdí, že bol pri prenasledovaní usmrtený. O tom svedčí výrok zo VII. kapitoly knihy Život Klimenta, ktorý vyslovili Vichingovi prívrženci: "Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdielne od našich, vyčíta nám naše hriechy a ak by ostal nažive, znovu by nám žil Metod“. Absolútne nepravdepodobná a ničím nepodložená je rímskokatolícka mienka, podľa ktorej bol pápežom Jánom IX. opätovne dosadený za arcibiskupa a tento úrad zastával do roku 906, kedy bola veľkomoravská ríša rozvrátená Avarmi. Treba si uvedomiť, že Gorazd, nakoľko sa odmietol vzdať staroslovienskej liturgie, bol daný do cirkevnej kliatby (bol exkomunikovaný) a táto kliatba z neho nikdy nebola sňatá. Javí sa ako veľký paradox, že je v rímskokatolíckej cirkvi vyhlásený za svätého.

zdroj: archív biskupského úradu